November 2009

Otaku stretnutie

30. november 2009 at 15:05 | Sophie Davidof |  Ich bin da!
Začala som chodiť na Otaku stretnutia.Naposledy čo sme boli bolo asi najlepšie.Dávam sem pár fotiek aby ste videli ako nám bolo dobre:)
Perex

Samota

26. november 2009 at 14:52 | Sophie Davidof |  Čo sa inam nevošlo
Som to len ja alebo aj vám s tak páčia smutné obrázky?Milujem blúdiť po Deviantarte a hľadať pochmúrne a depresívne vyzerajúce umelecké fotky.Má to podľa mňa taký krásny umelecký nádych.Ćo myslíte?

Závislá na Tokio Hotel

23. november 2009 at 14:42 | Sophie Davidof |  Ich bin da!
Som zavislá.Som posadnutá.Viac než dosť.Pamätáte si ako som sem vypisovala že by som chcela aby sa tá mánia naplno vrátila?Je to tu na celej čiare.Pred rokom som ich milovala.Al nemyslím že to bolo až také intenzívne ako teraz.Teraz som ochotná za nich položiť aj vlastný život.Je to láska, je to vášeň.Som zamilovaná do Billa.
Pamätám si ako som si raz v jeden deň keď som mala osem či deväť rokov chcela niečo prečítať.Objavila som knihy a začalo ma baviť čítať.Lenže svoju knížku som už mala prečítanú a strašne som sa nudila.Šla som sa teda pozrieť do našej poličky s knihami či neájdem niečo na čítanie.Uvidela som knihu s nápisom Tokio Hotel.
"Mami?"
"Áno?"
"Prečo je jediné dievča medzi chlapcami?Nemyslíš si že sa medzi nimi bojí?"Ako malé dieťa som si myslela že chlapec má automaticky vždycky krátke vlasy a že všetci vyzerajú tak isto.Preto každá bytosť čo mala nalakované nechty alebo dlhšie vlasy mi pripadala ako žena.
"Nie to je chlapec."Nechápavo som sa na mamu pozrela.A vtedy ma zachvátila zvedavosť.Ako môže byť dievča ktoré je vlastne chlapec?Nešlo mi to do mojej malej hlavičky.Musela som proste vedieť ako to je.Zobrala som si knižku a ľahla som si na posteľ.Vtedy sa to všetko začalo.
Onedlho mi už prestalo byť divné že je to vlastne chlapec ale stále ma to fascinovalo.Potom som raz dostala svôj prvý MP3 prehrávač.Strýko sa ma pýtal aké chcem do ňho pesničky tak prvé čo ma napadlo bolo Tokio Hotel.Dal mi tam ich prvý album Schrei pretože iný ešte vtedy nemali.A ten som ja celý rok počúvala stále dokola.Začala som si lepiť plagáty a milovať Billa z celého srdca.Každý deň som na ňho myslela a každý večer som sa na ňho pred spaním pozerala.Keď som počúvala ich album tak som si nedovolila prepnúť pesničku alebo to stopnúť uprostred pesničky.Pripadalo mi to ako zneuctenie Billového talentu.Teraz už prepínam ako chcem ale vtedy som sa bála.
Potom som objavila anime a EMO.už veľakrát som čítala že Billov štýl prirovnávajú k EMO tak som chcela vedieť čo to je.Tak som si to zistila a zapáčilo sa mi to.Potom som na nejakú chvíľu prestala myslieť každý deň na Billa.Ani neviem ako sa to stalo.Skúsila som si raz predstaviť že ho objímam ale nepáčilo sa mi to.Bol na mňa príliš zženštilý.A teraz je to tu zase.Myslím na ňho každý deň, pozerám sa na ňho každý večer.Nechápem ako sa mi niekedy mohol nepáčiť.Vyzerá ako bábika vyrobená z porcelánu od nejakých majstrov svôjho remesla.Na jeho tvári nieje jediná chybička.zatiaľ mi na každom človeku niečo vadilo.Jeden mal veľký nos, ďalší príliš malé pery, ďalší krátke nohy alebo veľmi tučnú postavu.No na Billovi mi nechýba nič.Je dokonalý sám o sebe.
bill_kaulitz_1198632054.jpg sexy image by hopingbunny

Pre teba všetko zlato(8.časť)

21. november 2009 at 13:35 | Sophie Davidof |  Ich bin da!
Ahoj!Predovšetkým sa vám chcem ospravedlniť.Pravdou je že už som rozmýšlala že blog zruším a skončím s blogovaním ale potom som sa ne tento blog pozrela a uvidela som komentáre a všetky Sbčka a všetko to čo tu je.Na chvíľu mi prišlo smutno a dostala som zase chuť blogovať.Dôvod prečo tu vždy tak dlhú dobu niesom je že máme nový počítač ktorý je strašne spomalený a stále sa len tak vypína.Bojím sa na ňom napísať článok lebo sa bojím že sa mi uprostred písania vypne.Snáď to pôjde lepšie.Tak a teraz k poviedke.Už dlhšie premýšľam nad ďalšiou čaťou a teraz som na to dostala proste chuť.A je mi Daniela ľúto.Chudák musí si toho pri Veronike toľko pretrpieť.Ale verím že on to zvládne.Dúfam.