Svet za mojou stenou(28.časť)

12. february 2010 at 12:10 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Mám taký pocit že som sa rozpísala viac než dosť:D tešte sa koniec sa blíži wooho x)



Nevšímali si ma.Snažila som sa odstrčiť ich ale nakoniec chytili aj mňa.
"Aj ty si zamilovaná do tých buzerantov čo?"Naoko sa zasmiali a zhodili ma na zem.Neviem prečo ale nevadilo mi to.Vadilo mi že ešte stále ubližujú Yetty a ja s tým nemôžem niť urobiť.Tak veľmi by so m si priala aby som tam miesto Yetty bola ja, tak veľmi by som si priala aby teraz neležala na zemi.
Ležala som sa chladnom betóne a chcela som vstať.Hneď na to ma však jeden z nich sotil zase.
"Už...už dosť."Kričala Yetty zatiaľ čo jej tá partia ubližovala.
"Hej už by sme mali prestať."Povedal jeden z nich.Ich vodca sa na ňho povýšene pozrel a prikývol.Než som sa stačila obzrieť utekali preč.Horko-ťažko som vstala a pozrela som sa na Yetty.
"Si v poriadku?"Nebola v poriadku.Plakala a na niektorých miestach na jej tele sa objavili škvrny od krvi.Slzy jej stekali po tvári a vyzerala že ju to naozaj bolí.Keď som sa na ňu pozerala srdce ma bolelo, zo všetkého najviac som si priala aby som bola na jej mieste a aby ona bola tá menej zranená.
"Zavolaj...políciu."Keď hovorila ťažko kašlala.Uvedomila som si že nemôžem zavolať políciu.Z jednoduchých dôvodov ktoré mi moji rodičia opakujú celý môj život.
"Prepáč ale to nieje dobrý nápad.Poď si sadnúť na lavičku."
"Prečo nie?"Keď sa ma to pýtala snažila som sa ju zdvihnúť a preniesť na drevenú lavičku na ktorej sme sedeli predtým.Nebola až tak priveľmi ťažká ako som si predstavovala ale aj tak to pre mňa bolo cekom obtiažne.
"Tak povieš mi to Prue?"
"No...je to pre bezpečie...mňa a mojej rodiny.To je na dlho.Keby som im povedala moje priezvisko...hneď by vedeli kto je môj otec a on mal s políciou pár problémov."
"Aha.To je mi ľúto Prue.Toto im nedarujem.Uraziť tú najlepšiu skupinu na svete a neospravedlniť sa!" Zdalo sa ako keby jej bolo to že jej tak veľmi fyzicky ublížili ukradnuté a to by jej malo vadiť najviac.Všimla som si že pri jej horlivom rozprávaní detinsky vykopla nohou do vzduchu aby ukázala ako tým chlapcom ublíži.Hneď po tom vykríkla bolesťou a škaredo zahrešila.
"Yetty!Prosím ťa nerob hlúposti."
"Naši ma zabijú.Budú sa pýtať kto mi to spravil.Modriny mám snáď všade."Zdalo sa že každú chvíľu začne zase plakať.Vyzerala tak zraniteľne.Mala som neuveriteľnú chuť ísť za tým gangom a poriadne im vynadať i keď som vedela že to nemá zmysel pretože sú stokrát silnejší ako ja.
"Povedz rodičom že je to moja vina.Že som ta sotila na zem alebo voľačo také."Nechcela som v žiadnom prípade aby za to obvinili Yetty.To proste nešlo.
"Nie to nepoviem ani keby si ma prosila!Poviem že som škaredo spadla.Na zem.Zo schodov."
"Si si istá že nechceš povedať že za to môžem ja?Mne to nebude vadiť, naozaj Yetty."Rukou som ju jemne chytila za kolenu.
"Au!"
"Prepáč."Hneď som svoju ruku zdvihla a položila si ju na svoje kolená.
"Snáď sa mi to zahojí než bude koncert."Zlomyselne sa pousmiala.
"Ozaj.Povieš mi už čo také si vymyslela?"
"Nie nepoviem.Neskôr uvidíš."Mierne a chrapľavo sa zasmiala.Zdalo sa že telo je ešte vždy bolelo.
"Fajn ale dúfam že to nebude nejaká hlúposť."
"To by som mala povedať skôr ja tebe.Na svôj vek si dosť...mladistvá."Zasmiala sa.
"Chcela si povedať detinská?"
"No vlastne áno.Ale je to zlaté."Usmiala sa na mňa.Ja som sa s chuťou zasmiala.Nikdy som nebola takáto.Vždy som sa správala ako tá rozvážnejšia a tá rozumnejšia a staršia.Vždy to tak bolo.Jedine pri Yetty sa cítim ako nejaká malá nevychovaná pubertiačka a páči sa mi to.
A však pri predstave že Bill stojí rovno predomnou ma zamrazilo.Nevedela som si vôbec predstaviť aké to bude.Či to bude dobrý pocit alebo zlý.Mojou mysľou sa však premávali len tie negatívne pocity z ktorých som mala tie najväčšie nočné mory.
Predstavila som si ako stojím medzi obrovským húfom mladých dievčat ktoré jačia ako o život a v rukách držia obrovské transparenty.Všetky snívajú o tom že si ich práve on všimne.Kričia názvy pesničiek a keď on rozpráva tak ho nepustia k slovu svojím kričaním.Bill sa však nepozrie poriadne ani na jednu, pozerá sa na nich hromadne.Sú to všetko fanúšičky.Zaškatuľkoval si ich všetky do jednej veľkej krabice a nerobí žiadne rozdiely.Potom tam stojím ja.Vo svojich dlaniach zvieram Yettynu ruku a slzy tečú prúdom.Nakoniec skolabujem a pokazím Yetty celý jej zážitok z koncertu.
"Čo je ti Prue?"Yetty si asi všimla že som sa zamyslela.
"Nič..nič mi nieje."
V mojom vnútri kraľovala obrovská nerozhodnosť nad tým či ísť na ten koncert alebo nie.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Iw o(^__^)o Iw o(^__^)o | Web | 12. february 2010 at 16:32 | React

Ako to myslíš,že sa blíži koniec???
MJ,len to nie,nechcem,aby to už skončilo T_T
Fúúha,som rada,že z toho obe vyviazli živé,že sa im takmer nič nestalo,etda až na Yetti.Je mi jej ľúto,nechápem takých ľudí...Vieš,ono je to tak aj  skutočnom živote,ak si niekto,kým ostatní opovrhujú,existujú aj takí,ktorí svoju zhnusenosť vyjadria navonok,ubližujú len preto,že máš rada niečo,čo sa IM nepáči...A to ma mrzí,každý z nás má predsa iné vlastnosti,iné záľuby,iný "vlastný svet"...
Každopádne sa teším na ďalšiu časť,ako to bude celé pokračovať ^^♥

Nn,o to mi celý čas išlo :) Ako,nechcem,aby Viola pôsobila kruto alebo tak nejak,ale proste aby ona bola tá,ktorá trpí najviac,aby Georg bol ten,ktorý ju neustále chráni ^^ ♥ (sľubujem,že už budem používať menej srdiečok :D:D:D ♥)
Neviem či som ti už spomínala,ale keďže som dopísala túto poviedku,ktorú zverejňujem a hneď na to aj tú ďalšiu,s Kamijom,začala som ´dalšiu.Týka sa úplne všetkých členov Versailles,plus spevák Kaya a Juka (teraz sa volá Shaura ^^) Tak sa snažím každý deň niečo napísať,a občas inšpirácia opustí aj mňa,ale snažím sa to nevzdávať.Pri niektorých poviedkach,ktoré som písala,stalo sa mi,že ak som sa tomu dlhší čas nevenovala,prestalo ma to baviť.Viem,že v tomto prípade sa to nemôže stať,resp.by sa nemalo,pretože sa to dotýka môjho každodenného života.Ale nevzdám sa :)
Aj ja som uvažovala nad presťahovaním blogu :) Mám tu totiž staršne veľký zmätok,ale čo je najhoršie,zistila som,že keď som všetky obrázky ukladala na img.enter4u.eu ,tak na blogu ich už jednoducho nezobrazuje >.< Niektoré áno,ale veľa som videla zničených.Aj články Versailles T_T Tie som začala prerábať,ale mám ich celkom veľa,takžee to bude trocha dlhšie trvať...zajtra má oco nočnú,takže budem koli tomu na nete celú noc a snažiť sa toho čo najviac opraviť :)
Pozri,nechcem tú Pinky už vôbec riešiť,riadne ma svojimi klamstvami najebala,tak ti poviem :D Nebudem sa ňou zaoberať,poriešim to ako moja spolužiačka vetou "Pinky už dopinkala" :D:D:D
Spomienky sú ale krásne :) V niektorých prípadoch bolia až veľmi,to je pravda,ale jednoducho aspoň vieš,že ten človek,resp. mačka,s kt.si predtým zdieľala tento svet,ťa mal/a rád/rada tak ako ty ho/ju,boli to vzájomné city :) Trápiť sa musí každý,to je jasné a hlavne prirodzené (ak chceš,tak humánne :)),aj to patrí k životu...♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement