Prázdnota

9. march 2010 at 20:12 | Miwako Melon |  Life of Melon!
"Baví ťa žiť?"
"Nie."
"Prečo?"
"Nieje pre koho."


Myslím že prežívať zo dňa na deň a čakať na jednu jedinú chvíľu oslobodenia je unavujúce.Nikoho predsa nebaví nič od života neočakávať a jediné v čo dúfať je nejaká pomocná ruka, niekto kto sa vystrčí zpoza rohu a povie nám ako veľmi nás miluje.Niekto kto nám v ťažkej chvíli pomôže nech sa deje čokoľvek, pobozká nás na dobrú noc a bude nás chrániť po celý čas čo budeme vo svete snov.
Ja som ten pocit nikdy nepotrebovala.
Mala som svôj vlastný svet vo ktorom bolo všetko tak krásne dokonalé a bola som s tým nadmieru spokojná.Potom prišiel prelom.Nikdy som si nemyslela že by som sa mohla zamilovať do niekoho normálneho.Do niekoho koho môžme vidieť každý deň a môžme sa s ním rozprávať bez toho aby sme si to museli len predstavovať.
Nikdy sa to nemalo stať.Nič také som nechcela.Nikdy sa to nemalo stať...

Budem to ľutovať ešte dlho.Vždy som si vravievala že budem navždy sama.Veľakrát som sa zamilovala a vždy som si myslela že tentokrát to konečne bude inak.Nikdy to nebolo inak.
Potom raz prišiel princ na bielom koni ktorý bol taký dokonalý že ma to desilo.Bála som sa že ak dovolím svojím citom sa zamilovať skončí to zle.Ale jeden múdry človek raz povedal:
"Neriaď sa rozumom ale vždy počúvaj svoje srdce."
Počúvla som.I keď mi malý hlások vnútri vo mne vravel "Dávaj si pozor, robíš hlúposť." ja som ten hlásom statočne ignorovala.Poslúchla som to čo mi vravelo srdce a po uši som saq zamilovala.
Teraz to ľutujem.Ľutujem to viac než disť pretože už je to celkom dlho čo sa to všetko skončilo a ja sa cez to ešte stále neviem preniesť.Nedokážem vymazať spomienky, nedokážem na to všetko zabudnúť.Nedokážem zabudnúť na to že tá bytosť ktorú tak veľmi milujem ma najprv presvečila svojimi gestami, slovami a celým jej bytím o tom že ma miluje tiež.A teraz je tomu všetkému koniec a ja poriadne ani neviem prečo.
Každý sa ma pýta prečo sa chovám ako múmia.Niesú zvyknutí na to že ja som v depresii lebo som svoje pocity nikdy nedávala najavo.Teraz zabúdam na to čo je to pretvárka a uvedomila som si že existuje aj reálny život, nie len ten v mojej hlave.

Priala by som si aby bolo všetko ako predtým.Aby som mala len svoj vymyslený svet a aby som sa nemusela trápiť tým čo sa deje v reálnom svete.Ale kvôli láske som otvorila oči.A už sa nedajú zase zavrieť.Teraz kvôli tomu trpím.A neviem to inak, neviem sa už pretvarovať ako som to vedela pred mesiacom.Jeden hlúpy mesiac zmenil celý môj život.

"Ak mladík v dievčati prebudí lásku a potom odíde, je to ako keď umelec v polovici opustí majstrovské dielo."

Nikdy som sa nemala zamilovať.Bola som zmierená s tým že budem navždy sama a navždy budem mať len svoje predstavy a sny.Ale teraz nemám nič.Prázdnota.To je jediné čo cítim.Ľudia si myslia že byť zamilovaný a nebyť milovaný je to najhoršie čo človeka môže stretnúť.Ja si myslím že najhoršie nemať o kom snívať.Najhoršie je snažiť sa vyhnať z hlavy toho koho milujeme.A akonáhle sa nám to podarí cítime tú neuveriteľnú prázdnotu.Nemáme o kom snívať, nemáme na koho myslieť....
 

Be the first one to judge this article.

Poll

Ktorá prezívka je lepšia?

Zaku-chan
Miwako-chan

Comments

1 Mi-Young Mi-Young | Web | 9. march 2010 at 21:09 | React

presne! AJ JA iba snivam, zamilovanost nebudem riskovat xDD "inak hovorim k veci , ze? :D" ... inak ja teda idem na animeshow co je teraz piatok/sobota jak ty :DD len ja to volam animefest xDD ale ja tam idem iba sobotu, tak mozno sa este stretneme xDD

2 Iw o(^__^)o Iw o(^__^)o | Web | 10. march 2010 at 16:19 | React

...
Uveríš mi,ak ti poviem,že ma tvoje slová úplne rozplakali...?
Toto celé mi prišlo ako jedna skeptická a posmutnelá poviedka,plná bolesti ku konkrétnej bytosti,ktorá namiesto toho,aby činila tých druhých šťastnými,len ubližuje...
Nedokážem si predstaviť,ako sa cítiš,veľmi ma to mrzí...Ako si písala,žiť v "nereálnom" svete je oslobodzujúce,stretávaš len toho,koho sama chceš,predstavuješ si tých,ktorých vnímaš ako tých dokonalých,ako idolov,priam modlu.Je to tvoj vlastný svet,nevnímajúc pri tom tvrdý náraz pri návrate do sveta reálneho...
Dá sa povedať,že ja v tomto svete žijem doteraz,nikdy sa mi z neho nepodarilo vystúpiť.Jasné,uvedomujem si,že na tejto planéte nežijem sama,že sú tu aj tí,ktorí chcú vnímať moje slová,vyslovované len z potreby,z ICH potreby...
Nikdy som sa skutočne nezamilovala,akosi to všetko považujem za nadmierne povrchné.Láska už nie je to,čím bola kedysi,nie je taká,ako ju opisujú v rôznorodých knihách či filmoch,má toľko závad...Chcem,aby v nej všetko prebiehali dokonale,čo je prakticky nemožné...
Preto sa mi vyhýba,vie,že nech by mi ponúkla čokoľvek,nikdy s tým nebudem spokojná,len moje vlastné predstavy vyvážia pravú hodnotu...
Môžem ťa,i keď celkom nepriamo,objať,pohladiť ťa po vlasoch a povedať ti,že všetko bude fajn,aj keď sa teraz presviedčaš o tom,že nikdy nebude...Bolesť možno pominie,no spomienky ostanú,budú ťa sužovať do konca života,pokiaľ ich nenahradia nové,krajšie,príjemnejšie...
Musíš len veriť,Jasmine by sa nikdy nevzdal a nechcel by,aby to spravila jedna z nás.Skús ho niekedy poprosiť o radu,viem,že ti pomôže.Vždy to tak robím,a aj keď sa tým moje problémy nevyriešia úplne,ich dôsledky sú zmiernené a ja viem,komu za to mám byť vďačná...♥
Zoom into me♥

Zvláštne je veriť "pravdám" kresťanstva,variant,ktorý uznáva Boha ako toho najmocnejšieho je úplný výmysel,aspoň podľa mňa a ako vidím aj podľa teba,máme predsa právo vyjadriť svoj vlastný názor...

:)
Môžem ti ďakovať za slová,ktoré si mi písala,to,že ťa moja existencia činí šťastnou,teší mňa samotnú,teda nadobúdam akýsi krásny pocit♥Ale to neznamená,že celý môj život je prechádzka nadpozemským rajom,vždy ma niečo zlomí.Riešiť to nedokážem,tak konám veci,nie príliš príjemné,dá sa povedať hriešne,preto som zlá...Nastane však nový deň,nikto nič nepozná,preto ma považujú za dobrého človeka :)

Hannah Montana je závlislosť,len tak ďalej xD Ako ťažko sa mi píše "xD",nejako už nemám náladu smiať sa...

Dôvera?Krásna,však?Myslíš,že nám to vydrží?Čo sa týka mňa a môjho osobného názoru,celá tá vec s "T" & "J",teda s tebou a mnou sa mi zdá tak nádejná,konečne mám pocit,že som našla niekoho,kto mi dokonale rozumie =*

On si nezaslúži teba...Teda,možno áno,ale jeho nedostatočná inteligencia ho zaprela,prinútila ho dívať sa na veci novým pohľadom,ktorý zahmlil celý obzor,tak nie je schopný celkom jasne vnímať realitu.Keď však oľutuje svoje skutky,vráti sa.No bude už neskoro,tvoja rana bude zahojená a ty ju nebudeš chcieť opäť namáhať...
LY ♥

3 Domča Domča | Web | 10. march 2010 at 18:18 | React

aha to je mi líto =(

4 Climb.Girl Climb.Girl | Web | 10. march 2010 at 21:13 | React

Skvelý článok.A hlavne je pravdivý - páči sa mi ako píšeš. Ehm.. len keby to bolo len napísané a ty si sa netrápila..

5 dewellyns dewellyns | Web | 11. march 2010 at 1:03 | React

Bože, musim sa pripojit k Iw, že som sa aj ja rozplakala.. :(
Neviem či to bolo tým,že som tu mala pustený ten najpochmurnejši sladak, alebo tým že som si rpečitala dosť desivú správu ohľadom koncertu... ktoru nechcem aby sa niekedy vlastne premenila v skutočnosŤ.alebo prave to,že som si nikdy nechcela priznat prečo som prave taka aka som a ty si mi ovorila oči.. pretože je to prave preto prečo pišeš ty.. :(
Myslím že vela ludi sa zmeni po takom prelome.. po tom ked ho milovana osoba opusti bez akehokolvek vysvetlenia..
Predtým ked nepoznal lasku je štastny,žije si vo svojom svete, robi čo ho robi šťastným, neciti že mu niečo chyba.. potom pride laska,tak krasna a pritom bolestiva... je tu chvílu a potom odide a zanecha tu to najhoršie čo može.. :( človek už potom nikdy nieje iny.. a akoby vtedy človek zisti, že láska je akoby to prečo človek žije..a ked ju nema.. zisti ,alebo si vlastne až teraz uvedomuje že po celý čas tu bola mučiva prazdnota, len si ju nikdy plne neuvedomoval lebo to nemal prečo cítit.. ach jaj.. :(
konečne som si priznala.. že láska zomna urobila obyčajnú úbožiačku, ktora nema nič, ktora nežije, ktora sa len plazí mizerne po zemi a hlada niečoho čoby sa uchytila.. laska ma spravila takou zranitelnou, vnimavejšiou ,strhla mi všetku masku, ružove okuliare ktorými som od detstva videla svet..a tak to boli... vieš ake je to hrozne ked to s tebou ide všetko 3roky?..a nemas prečo dýchat..
Prazdnotu poznam dokonale.. priam naspamet... takže viem čo momentalne preživaš..a strašne ti prajem aby si tu prazdnotu niečim dokazala zaplnit,aby si neostala zatrpknuta, ticha, netešiaca sa bytosť s ničoho, rovnako ako ja...
tak strašne by som si priala aby som to mohla zmenit,aby si to nemusela citít.. aby si znova mohla byt ta štastna Miw..... :(

btw: ked si to po sebe prečitam určite sa zhrozim ako hrozne, debilene som to pisala,tak chaoticky..ale ty hadam pochopiš podctatu..alebo niečo také.. eh.. :/ Lubim ta zlatino:)

6 Yves Yves | Web | 11. march 2010 at 11:50 | React

Ahoj zlatí, už nie som na hoxtone :) dala som ti už link môjho nového blogu :-*

7 Jynx Japonica .. Lůf ja xo* Jynx Japonica .. Lůf ja xo* | Web | 11. march 2010 at 12:14 | React

Muah xo*
...Mmm..už nejsem v pozastavení xD...
už  jsem s tím doopravdy trapná xD
Ale no jsem to já xD...jen no...nebudu tak často obíhat x( ale no nijak moc jse neobíhala ani předtím..jsem straštnej trapnej člověk x/ Grrr

Eh...nevím co psát zlatk ták se loučím xo)<3

8 Climb.Girl Climb.Girl | Web | 11. march 2010 at 14:10 | React

.. neboj.Aj toto obdobie trápenia raz prejde.Prídu nové lásky :) Hmm.. síce to hovorím ako úplne tá pravá..Ale viem, že raz to prejde..

9 Iw o(^__^)o Iw o(^__^)o | Web | 11. march 2010 at 15:49 | React

Mrzí ma,že to,čo napíšem,bude tak strašne krátke,ale dnes sa na viac asi nezmôžem...Po tom,čo som si prečítala na jednom webe,mám dosť skeptickú náladu,slzy sa mi tlačia do očí,musím plakať...Chcem HO späť...T_T
A navyše,o 20 minút musím ísť preč z internetu,rada by som predtým ešte stihla preložil jednu pieseň,ktorá má zmáha posledné dni♥

Ďakujem ti za koment,ktorý si písala k poviedke,nečakala som,že sa ti to bude tak páčiť ^^ Písanie tohto príbehu ma bavilo,mala som ho dokončený za dva týždne,každý deň jedna kapitola.Celé som to odznova čítala,opravovala chyby,rekapitulovala...Môžem povedať,že som spokojná,je to totiž niečo iné,ale nechcem sa chváliť...-.-"

Občas mám pocit,že sme stvorení len preto,aby sme trpeli,lebo nič iné okrem žalosti nevidíme.Ale pýtam sa sama seba,prečo je to vôbec tak,veď za nič nemôžeme...Osud to tak chcel...
Viem,rozumiem ti,aj keď som lásku ako takú ešte nezažila.Doposiaľ si o nej len snívala,vnímala si ju ako niečo vzdialené,čo je ťažké dosiahnuť.Túžila si po niečo dokonalom a mala si pocit,že to snáď nikdy nepríde.Práve preto si sa chopila prvej príležitosti,keď prišiel ON,zlákal ťa a ty si mu nedokázala odolať.Len si sa poddala svojim citom,to sa od teba predsa očakávalo.Možno preto,že to bola taká prvá veľká láska,to ak veľmi bolí.Ale ja verím,že to prejde...
Môžem ti na to povedať len toľko,do budúcnosti už budeš mať skúsenosť,budeš vedieť,že treba byť omnoho viac obozretnejší a opatrnejší,za to mňa to všetko ešte len čaká...

Môžem ťa uistiť,v tebe vidím i priateľa,i spoločníka,i svoju oporu.Nemusíš sa báť prejaviť svoj názor,je to čudné vravieť to,pretože sama to robím...Nechcem,aby si bola taká,ako ja,chcem,aby si sa mala fajn♥

Nechcem,aby si si myslela,že pred tebou niečo tajím,že sa bojím niečo ti povedať alebo tak,ale tieto "hriechy" sú jednoducho moje vlastné,neodvážim sa ich nikomu povedať,veľmi by mi to vadilo.Cítila by som sa zahanbená,akoby..."odhalená"...Ale ver mi,že ak sa jedného dňa rozhodnem to niekomu poveddať,budeš to ty :)

Teraz sú slzy omnoho intenzívnejšie,tečú prúdom,keď čítam,ako veľmi si ma vážiš,keď to všetko,čo si napísala,vedome vnímam...
LT♥

10 Original Crazy Tecktonik Fa-SB Original Crazy Tecktonik Fa-SB | Web | 11. march 2010 at 21:26 | React

Awoj.mozem ti povedat ze tento pocit zazila vela krat.. tak vela krat ze som si ani nemyslela ze taky cit existuje a a ze ho mozeme prechovavat... po troch krasnych vztahoch mozem povedat ze laska je nieco co musi clovek prezivat... co musi citit a byt odany ale niekedy je ta laska prilis kratka a spomienky nam ostanu navzdy v srdci..vies aj ked sa zda ze som stastna prezivam podobne pocity ako ty... lebo zabudnut na niekoho koho sme milovali a koho sme nechceli stratit je nieco co sa nam uz nikdy nemoze vratit a co sa neda opisat slovami... nedavno som mala podobny pocit.. po siedmych mesiacoch sa mi skoncil krasny vztah ktory mi teraz velmi chyba:( aj napriek tomu ze uz niekoho mam..ale ta osoba sa mi vzdy vtedy ozve ked to najmenej cakam.. ked netusim ze mi chce napisat... ze sa ma chce spytat ako sa mam... co robim.. potom to pride tak necakane... a ja sa tomu nedokazem branit a zacnu mi tiect slzy... a vtedy mam pocit akoby sa to nedalo uz viac pokazit ale preda sa len bojim toho co ak sa s tou osobou pohadam.. co bude ak zas budem musiet prezivat ten isty pocit..a kedysi som aj mala svoj maly svetktory bol v poriadku lebo v tom boli len moji rodicia moj brat a moje zvieratka a nic ine som nepotrebovala... ale teraz som uz ina uz od poznania prvej lasky som sa velmi zmenila.. a zazila som ju krasnu ale aj horku.. nieco ako horka cokolada sa tomu neda porovnat lebo ta je aspon miestami aj sladka ale laska je bud krasna a sladka a vasniva alebo je to nieco coho sa bojime a je horka.. neuprosna...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement