June 2010

30.júna-Pretože niekedy máte pocit že sa vám všetko rúti

29. june 2010 at 19:39 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Už niekedy mám pocit že cítim takú beznádej že to nezvládam.
Vážne skoro nikdy ma nezaujímal rodinný život.Je to odporné ja viem ale moja rodina pre mňa dosť často znamená veľmi málo lebo sa ňou proste nezaoberám.
Lenže v poslednej dobe si začínam čím viacej uvedomovať našu situáciu a zisťujem že je to zo dňa na deň horšie a horšie.

Pre teba všetko zlato(10.časť)

27. june 2010 at 13:51 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Tak a je to tu.Konečne táto poviedka nezostane nedokončená aj keď od chvíle kedy som ju začala písať prešla doba.Nikoho nenútim to čítať.Chcem to mať ukončené pretože táto poviedka pre mňa veľa znamená.Je to kúsok zo mňa a keď som ju písala mala som zvláštne obdobie.Nemyslela som na nič iné len na to ako túto poviedku zakončím a nad tým koncom som rozmýšľala nadotoľko že nakoniec bude možno trochu krátky.Ale je presne taký aký som ho chcela mať.
A nesmieme zabudnúť že táto poviedka  má aj venovanie.Mojej úžasnej, krásnej a dokonalej Niki...za to že sa jej to tak veľmi páčilo napriek tomu že som nemala absolútne žiadne skúsenosti keď som to písala:) ♥

Zima

26. june 2010 at 21:23 | Miwako Melon |  Life of Melon!
rth
Je už neskorá nočná hodina (za chvíľu odbije 2:00 ráno)aja proste musím napísať článok inak nad ním budem premýšľať celú noc.
Dala by som čokoľvek za to aby som mohla vrátiť tohtoročnú zimu.Január, február, marec.
Boli to najkrajšie mesiace môjho života.
Ako sme my štyri chodili každý deň po škole do nákupného centra a odtiaľ do parku ktorý bol prázdny a nebola tam ani noha.Ľudia nechodili v zime do parkov lebo tam bolo všetko zasnežené.My áno.
Naše stavanie snehuliakov a neustály smiech.Smiali sme sa naozaj stále a na všetkom.Neexistovala zlá nálada.
Šmýkali sme sa na čerstvom ľade a smiali sme sa ak niektorá z nás spadla na zadok.Smiali sme sa keď sme spravili snehuliakovi Jožkovi smiešnu tvár a ešte smiešnejšie telo.Smiali sme sa keď sme praskali bublinky spravené z ľadu ktoré pri praskaní vydávali smiešny zvuk.
Boli sme také šťastné.

25.jún-Pretože niekedy si myslíte že sa dá viac vecí naraz

25. june 2010 at 13:41 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Hi aliens!
Ako sa máte?
Viete ja som prišla na jednu zaujímavú vec.Je to fakt zvláštne možno to tak mám len ja.Neviem.
Poznáte pocit keď sa zamilujete na prvý pohľad?Stačí vam letmý dotyk, slovo či jednoducho ten samotný pohľad do očí?Máte pocit že ste v tom až po uši.
Potom je tu ten druhý pocit.Keď sa do niekoho zamilujete "postupne".
Najprv by vám nikdy nenapadlo že by sa vám dotyčný páčil no čím viac a viac ho spoznávate zisťujete že on je ten ktorého by ste si priali mať po svojom boku a tým pádom láska ktorú ste mali k osobe do ktorej ste sa zamilovali na prvý pohľad upadá.
Napriek tomu viete že keby ste sa znova stretli s osobou ktorá vás priťahuje tými známymi dotykmi, pohľadmi a slovami ktoré jej vychádzajú z úst znova sa do nej po uši zamilujete.Lenže ak s osobou nieste v jednej miestnosti či ak nestojí rovno vedľa vás tak vás nepriťahuje.Dívate sa na fotku tej osoby a vravíte si "Tento sa mi páčil?" ale potom si spomeniete ako sa vás sem-tam dotkla a znova pocítite ten pocit.
Mimo to celý deň myslíte na osobu do ktorej ste sa zamilovali postupne a na tú "prvú" ani nepomyslíte napriek tomu ako veľmi ste po nej túžili keď stála vedľa vás.Ako veľmi ste si priali pobozkať ju, objať ju a môcť s ňou byť navždy.Ako ste si užívali každú sekundu strávenú s daným človekom.Lenže to všetko vyprchá keď s ním nieste dlhšie pretože keď sa na ňu dívate na fotkách či v spomienkach jednoducho to nieje "tá či ten pravý".
Som blázon?

Ľudstvo

23. june 2010 at 14:30 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Takže.Musím sa vám s niečím zdôveriť.Čo si myslíte o ľudskej rase?
Keď som si dala prepichnúť septum do nosa a prišla som s tým do školy tak jedna z mojich najobľúbenejších učiteliek, učiteľka angličtiny začala rozprávať o tom ako veľmi sa jej piercingy nepáčia.Opýtala som sa jej prečo tomu tak je.
Odpovedala že pretože veci by mali byť také aké sú od prírody a ak ná príroda vytvorila takých aký sme tak by sme na sebe nemali nič meniť.
Začala som nad tým hĺbavo premýšľať.
Ako je teda možné že si aj ona mení svoje JA?Ako je možné že si farbí vlasy?Ako je možné že denne chodí autobusom do školy aby mohla učiť ďalšie malé deti?Je toto snáď dobré matičke prírode?
Ja veľmi často zvyknem pohŕdať ľudskou rasou.Myslíme si že toho veľa vieme a že toho veľa máme.Pravda však je že nevieme nič.To že nevieme rozprávať zvieracou rečou neznamená že žiadnu nemajú.To že nevieme čítať myšlienky pre nás malých poletujúcich a niekedy aj otravných mušiek neznamená že žiadne nemajú.Sme len odporná háveť ničiaca to jediné čo nám pomáha žiť.Svet.Zem pod nohami.Čistý a čerstvý vzduch.Sme nechutné červy ktoré nežijú z ničoho iného len zo zvedavosti.Chceme vedieť čo za tým je.Za všetkým.Chceme vedieť aký má všetko zmysel, prečo sa to deje.A pritom by stačilo aby sme si sadli do kresla, napili sa čistej vody, nadýchli vzduchu a objali niekoho koho ľúbime.Ako raz povedal jeden múdry človek:
"Ľudia sú spoločenské bytosti."Bola to jedna z najväčších právd aké som kedy počula.
Človek nedokáže žiť sám.Na to aby sme existovali a pociťovali pozitívne a krásne pocity potrebujeme niekoho po našom boku.
Všetci by sme mohli byť šťastní a stačilo by tak málo.

Som tu!

21. june 2010 at 12:51 | Miwako Melon |  Oznamy
Viem že moje prestávka trvala strašne dlho a chcem sa vám za to ospravedlniť.Nemala som čas ani chuť a ako bonus máme doma pokazenú klávesnicu.Viem že si ma asi polovica SBčok vymazala ale nevadí ja to už nejako zvládnem.Mám v pláne sem zase písať svoje výlevy srdca a podobne.Možno pribudne sem tam nejaká poviedka ale tým som si neni istá.Teraz pred chvíľkou som sa o jednu pokúšala a zase skončila v rozpísaných.

The Gazette

21. june 2010 at 12:51 | Miwako Melon |  Čo sa inam nevošlo
http://farm2.static.flickr.com/1139/945763905_869da833c8.jpg
V poslednej dobe jedna z mojich najpočúvanejších skupín.Veľmi som si ich obľúbila.