July 2010

Homosexualita

27. july 2010 at 12:43 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Fajn takže aby som začala pekne po lopate.Čo je vlastne homosexualita?Je to pocit že nás priťahuje niekto toho istého pohlavia a nech robíme čokoľvek tak ten pocit v sebe nepotlačíme?
Začnime napríklad homofóbiou.Prečo vlastne majú ľudia strach a odpor voči dvom ľuďom ktorý napriek tomu že sú toho istého pohlavia spolu žijú, vymieňajú si bozky alebo ukazujú svoju lásku na verejnosti?
Môj názor je taký že každý kto cíti odpor alebo priam nenávisť voči takýmto ľuďom tak vnútri v sebe potlačuje pocit že by si to prial tiež, že by tiež chcel byť taký ale nemá na to odvahu a teda pohľad na dvoch ľudí ktorí majú odvahu ten pocit dať na povrch ho ubíja a nechce sa na to ani pozrieť pretože hneď začne v sebe cítiť nenávisť a hnev.
Alebo je možné že za to môže výchova.Že odmalička tej osobe hovoria o tom že takýchto ľudí treba nenávidieť pretože homosexualita je choroba alebo nejaký vírus čo je samozrejme nelogický názor keďže homosexualita sa nešíri tým že si napríklad homosexuál na niekoho kýchne a tým pádom aj ten ďalší človek to od neho "chytí" a stane sa homosexuálom tiež.Smiešne však?Paradox je že na túto smiešnu a nelogickú teóriu verí niekoľko homofóbnych ľudí.
Čo sa týka mňa tak mám jednoduchý názor.Ži a nechaj žiť.
Predsalen každý má svlj vlastný život v ktorom má svoje vlastné pravidlá a ak sa niekto rozhodne alebo ak sa niekto zamiluje do osoby toho idtého pohlavia nemal by mu v tom nikto brániť predsalen lásku si nevyberáme, vyberá ju za nás srdce a príťažlivosť toho druhého.
Ak sa niekomu hnusí pohľad na dve dievčqatá či dvoch chlapcov ako si dokazujú svoju lásku tak nech sa na nich jednoducho nepozerá.
Predstavte si že by mal každý homosexuál heterofóbiu.Nenávidel by hetero páry a pokrikoval by po nich ak by sa trebárs na verejnosti pobozkali.Aký by sme mali život?Myslím si že dosť nepríjemný ak by sme museli skrývať lásku k opačnému pohlaviu.Ľudia sú zvyknutí na to že ak vidia na ulici pár dievča+chlapec nič to neznamená.Jednoducho sa na nich pozrieme a ideme ďalej pretože takýto pár stretávame na každom kroku.Predstavte si však že by bolo viac homosexuálov ako hetero.
Problém je v tom že sa ľudia navzájom nerešpektujú a veľa ľudí sa nevie vcítiť do situácie toho druhého.
http://laist.com/attachments/la_zach/gay_marriage_same_sex1.jpg

11.júna-Pretože toto sa nikdy nezmení

11. july 2010 at 21:57 | Miwako Melon |  Life of Melon!
qg
Je to stále o tom istom.
Dnes som videla na stanici nádhernú lolitu.Myslela som že také na Slovensku ani nie sú.Najprv som bola celá bez seba.Pár metrov odo mňa stál niekto kto vyzeral tak ako som si to vždy priala.Cítila som sa ako keby som videla nejakú celebritu, niekoho koho nemôžem vidieť každý deň.
Nuž potom ma zase prepadol ten hnusný pocit.Ja taká nikdy nebudem.
Snívam o tom.Veľmi.Že sa raz budem prechádzať v nádherných šatách.
Ako raz povedala jedna krásna dievčina: "Lolita je cesta ktorou si môžeme splniť naše sny ktoré sme snívali ako malé dievčatká.Priali sme si byť princeznami.Prečo si ten sen nesplniť?"
Priala by som si to...priala priala priala.
Mám chuť vykričať do tváre tým ktoré si kupujú lolita šaty a nechajú ich položené v skrini len preto lebo nemajú odvahu to nosiť.Je to odporné viem...ale závidím.Pamätám si ako som si vravela že si každý rok kúpim trojo šiat a onedlho zo mňa bude lolita taká že to budem nosiť každý deň.Nevyšlo to.
Nedávno sa mi snívalo že som sa prechádzala po Bratislave v krásnych lolita šatách.Pamätám si ten prekrásny, prenádherný pocit aké to bolo.Cítila som sa ako princezná, chápem čo tým myslia všetky dievčatá keď opisujú svoje zážitky s lolitou.Bol to len sen ale aj to mi stačilo na to aby som si uvedomila aké je to úžasné...
Mám dve možnosti:
1.Rozlúčiť sa s lolitou a vykašlať sa na to.
2.Ďalej naivne veriť že raz budem ako ony.
Už sa ma tá túžba nepustila dva roky...či tri?

To je jedno.V poslednej dobe rozmýšľam nad tým či má zmysel písať tieto moje výkecy pretože aj tak zniem ako nejaký sebecký pokrytec ktorého nezaujíma nič iné než peniaze a materialistické veci.
A čo ak taká...som?

9.júla-Pretože niekedy kašlete na celý život a užívate si ničnerobenie

9. july 2010 at 20:33 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Ahoj Humanoidi!
Ako sa máte?
Myslím si že čo sa týka môjho prežívania prázdnin, moje spomienky budú chabé.Vlastne sa nič nestalo a ja len dúfam že nejaké tie krásne a výnimočné spomienky ešte v tomto lete naberiem.
Toto leto pravdepodobne presedím doma.Vlastne plánujem dva výlety do česka.Do Prahy.
Pôjdem na Advík a na VNS a popravde neviem povedať na ktoré sa viac teším pretože sa oboch neviem dočkať.Síce ma predstava Advíku desí ale ja dúfam že to nejako zvládnem.Vlastne pôjdem do prahy úplne sama s pár ľuďmi ktorých poznám ale nie nejako dôverne.Budeme prespávať v spacákoch čo môže byť zábava ale ja sa ešte vždy bojím aj keď sama neviem čoho.
Asi toho aby mi na všetko vyšli peniaze.
Čo ak si to neuvedomím a za tých 5dní miniem všetky peniaze a nebudem mať na cestu späť?Mám strach.
Zvládnem to viem to.Vždy všetko zvládnem.Vždycky sa každá situácia vyvinie v môj prospech vždy tomu tak je.Verím že to bude aj teraz.
Ale dosť bolo o mne.Na rade sú moje pocity a všetko ostatné o čom tak veľmi rada píšem.
Dnes celý deň pozerám jednu anime.Volá sa Bokura Ga Ita a musím uznať že zatiaľ nebola časť pri ktorej by sa mi nehrnuli slzy do očí.Je to také nádherné.Najviac ma upútala jedna scéna kde hlavný hrdina Yano rozpráva o tom prečo neverí v ľudské spomienky.
"Raz som čítal jeden príbeh.Bolo o dvoch dievčatách.Raz videli na stene v ich škole jeden obrázok s malým dievčaťom.Dievča A povedalo "Páčil sa mi ten obrázok.To dievča malo krásne žlté šaty.".No dievča B nesúhlasilo a povedalo "Nie to dievča malo červené šaty.Pamätám si to lebo mali takú istú farbu ako zapadajúce slnko." "Nie určite mala žlté šaty!Som si tým úplne istá!" "Tie šaty boli červené viem to.".Aby sa presvečili tak sa šli pozrieť do ich starej školy.Uvideli obrázok na stene a pozerali ako prikované.Obrázok bol čiernobiely.Nemal žiadne farby a dievčatko na obrázku bolo nakreslené čiernou farbou.Preto neverím v ľudské spomienky.Ľudia si ich prikreslujú a velebia si ich.Robia si ich krajšie, vyšperkovanejšie než v skutočnosti sú."
Bola som z toho monológu tak unesená že som ho sem musela celý napísať.
Je to tak pravdivé ale tak smutné.Ja osobne verím na ľudské spomienky a myslím si že sú krásne.Vlastne mám ešte jeden dôvod prečo ma tá anime tak očarovala.
Pretože sa polovica deja odohráva v zime.Zima...
To obdobie bolo také krásne.Veľmi by som si priala vrátiť ho späť.
Prvá láska...
To anime mi ju pripomenulo.tento rok v zime som zažila svoju úplne prvú lásku na ktorú nikdy nezabudnem a bola taká dokonalá ako v tej anime.Nie.Bola oveľa dokonalejšia.

Si jeden z najlepších(2.časť)

7. july 2010 at 20:12 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Chcem sa vám ospravedlniť že som tu tak dlho nebola.Dôvod mojej neprítomnosti je nefungujúci internet ktorý už však funguje tak ako má.
Je to ďalšia časť poviedky, snáď sa vám bude páčiť:)

Si jedna z najlepších(1.časť)

3. july 2010 at 14:04 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Tak fajn máme tu prvú časť poviedky.Vlastne je to druhá časť ale ako som už vravela je to vlastne jedna poviedka rozdelená na dve.Snáď sa vám to bude páčiť.

Si jeden z najlepších(1.časť)

1. july 2010 at 10:31 | Miwako Melon |  Ich bin da!
Tak a je tu nová poviedka.Táto nebude ako ostatné.Bude rozdelená na dve časti.Je sa bude volať "Si jeden z najlepších." a druhá "Si jedna z najlepších.".Jedna bude z JEHO pohľadu a druhá z JEJ.Lenže poviedka z JEHO pohľadu bude mať normálnu dĺžku, takú akú píšem vždy zatiaľ čo z JEJ pohľadu budú mať časti len pár riadkov a nebude to písané tak veľmi dopodrobna.Chcem len povedťa že mi napadol trochu iný štýl písania aký som písala vždy:)