October 2010

Gantleman.

29. october 2010 at 15:45 | Miwako Melon |  Nechcem rušiť a tiež nechcem dlho zostať...
Pamätáte sa na tie časy kedy muži ženám otvárali dvere, pomáhali im obliecť sa do kabátov, platili im obedy a hovorili im krásne slová?
Keď sa všetci k sebe navzájom správali s úctou?
Kedy bolo neslušné čo i len jedno nepatrné slovko?
Kedy boli všetci na seba milí a ženy sa spolu rozprávali v kaderníctve, muži pri cigárach?
Samozrejme že si to nepamätáte keď polovica z nás vtedy ešte ani nežila.
Škoda želala by som si v tom období byť.

Lets eat Melon!

29. october 2010 at 15:39 | Miwako Melon
ffff
Takže.
Narodila som sa 7.8.1996.Nepoviem vám kde presne lebo nemám to mesto rada.
Bývam v Bratislave a za zmysel svojho života pokladám už od deviatich rokov skupinu Tokio Hotel.
Písanie a blogovanie je jedna z mála vecí ktoré ma naozaj bavia.
Moje pravé meno vám neprezradím lebo mám radšej keď ma oslovujú tým druhým.
Som Miwako Melon, milujem Tokio Hotel a nenávidím Japonsko.Tak fajn mám ho rada.Aj anime.Aj mangu.Aj Lolitu a celkovo Harajuku.Ale mám to rada len sama pre seba a už sa s touto láskou chváliť nebudem.
Za vzor dokonalosti považujem Billa Kaulitza.Už dlho sa usilovne snažím sa aspoň priblížiť jeho elegancii, kráse a vyžarovaniu ktoré nemá nikto iný.
Radšej sa ma nepýtajte čo si o sebe myslím pretože čo sa týka mňa samotnej som často kritická a zaťažená na dokonalosť.
Ale kto je so sebou úplne spkojný pravda?Ja určite nie.Ani zďaleka.
Milujem šestdesiate roky a rokoko.Tiež milujem všetko elegantné a žensky krásne.
Čítam knihy (najradšej od Jacqueline Wilsonovej).Čím hrubšie a väčšie tým lepšie.
Milujem svojich priateľov a všetko ostatné čo k priateľom patrí.Vážim si každého kto ma má rád (naozaj rád) za jeho náklonnosť ktorú si nie vždy zaslúžim.

               Ak máte nejaké otázky pýtajte sa :)

29.októbra-Pretože chcem konečne vedieť čo a ako

29. october 2010 at 1:46 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Fajn ujasníme si to.Teda ja by som si to mala ujasniť.Sama v sebe.Sama vo svojej hlave.Mala by som si spraviť jasno v tom ako chcem pokračovať.A hlavne by som mala odstrániť všetky tie zbytočné pochybnosti.
image
Milujem ho.Či nie?
Jasné že áno!Tak prečo pri pomyslení na neho nemyslím už tak intenzívne pocity ako predtým?
Mám v tom zmätok.Bojím sa že ho strácam.Zo svojho srdca.Mne platonická láska vyhovuje a to veľmi.Rozhodla som sa tak.
Tak potom prečo preboha ho neviem milovať tak veľmi ako predtým?
Samozrejme že tie pocity čo cítim sú krásne ale...prečo nemôžu byť ako vtedy?
Ako vtedy keď som mala pocit že som ten najšťastnejší človek na svete?
Moje staré JA prosím vráť sa.

P.S. Viem že z tohto článku nič neplynie ale potrebovala som to niekam napísať.