November 2010


My only.

20. november 2010 at 14:25 | Miwako Melon |  Life of Melon!
My only hope .
My only peace .
My only joy .
My only strength .
My only power .
My only life .
My only love .

Evanescence-October

Včera som si uvedomila čo k nemu cítim.Nie.Vždy som to vedela a vždy som si to uvedomovala ale včera som sa v tom ešte viac utvrdila.Pozrela som si staršie videá, stačilo pár pohľadom na jeho úsmev, jeho čokoládovo hnedé oči, jeho...
Je to beznádej.Bez neho nedokážem žiť.Absurdné.Žijem bez neho celý život.
Sedela som na stoličke, bradu som mala položenú na kolenách a chladné slzy mi stekali po stehnách a lýtkach.Cítila som toľko bolesti.
Čo by urobil ak by vedel koľko sa pre neho vyplakalo sĺz?
emodream.blog.cz
Zistila som o sebe čosi.

Just fuck me daddy.

17. november 2010 at 16:28 | Miwako Melon |  Life of Melon!
BrokeNCYDE-True love

V poslednej dobe v sebe objavujem novú závislosť.Tetovania.Chcem ich a chcem ich všade.Chcem tetovanie na boky, na ruky, na stehná, na chrbát, na krk...
Mohla by som vymenovať aj tisíc nápadov kde všade by som chcela tetovania a aké by to boli.Tetovania sú navždy.A to je na nich také perfektné.Sama sebe som sľúbila že každý rok si dám spraviť jedno tetovanie.Začínam od 15.marca budúceho roka.Idem si dávať tetovanie na zápästie.Budem mať na ruke vytetovanú vetu ktorá mi pred niekoľkými rokmi zmenila celý život.
vvv
Milujem tento obrázok.Ide z neho presne taká atmosféra akú by som si priala vyžarovať.Kabelka Vuitton a potetované stehná.Nežnosť, sila, luxus.
Moja mama si veľmi potrpí na značky takže som odmalička vedela že Louis Vuitton je dobrá značka, že Vivienne Westwood má krásne kabelky, že Alexander McQueen je jeden z tých najextravagantnejších a že je lepšie minúť 20 000sk za malú kabelku veľkej značky ako si kúpiť desať lacnejších ale nie až takej dobrej značky.
Nikdy som si nemyslela že svojej mame budem taká vďačná za všetky značky čo vďaka nech vlastníme.
Viete čo je paradox?Že sme z tých horších rodín čo sa týka financii.Ale aj tak máme toľko vecí.
Vážim si každý jedne kúsok...
V poslednej dobe začínam byť na značkách závislá viac než kedykoľvek predtým.A hneď ako budem môcť brigádovať začnem si šetriť a následne na ne utrácať.Chcem.Chcem.Chcem.
ddddd
Čo sa týka chudnutia musím uznať že mi to celkom ide.Mám odjakživa jednu vlastnosť a tá je:Každého porovnávať so sebou samotnou.Škoda že väčšinou dojdem k záveru že ten druhý je krajší a lepší než ja.Nepozerám však na ľudí so závisťou to je pocit ktorý sa u mňa prejaví tak dva krát do roka.Pozerám na ľudí s obdivom.Dnes mi istý človek povedal že som schudla a aj keď na váhe to vôbec nieje vidno tak sa aj mne zdá že sú mi nohavice akosi voľnejšie ako predtým.
Ďakujem Pane Bože.
Samozrejme nechcem aby ste si mysli že celé dni nič nejedávam a cvičím.To by sa na mňa nehodilo som drevo.Jednoducho jem menej inak nedržím žiadne drastické diéty, neviem to.
A na záver čerešnička na torte:
gjgfgh
Túto fotku som včera ukazovala svojej mame keďže aj ona je veľký fanúšik tetovania a piercingov.Na moje prekvapenie sa jej to nepáčilo ja som z toho však nadšená.Síce by som si také tetovanie spraviť nedala (určite by som nechcela mať na tele farebné tetovanie.) ale príde mi to krásne.
Čo si o tomto všetkom myslíte vy?

Lady Gaga in Vienna.

15. november 2010 at 18:25 | Miwako Melon |  Life of Melon!

Áno bola som tam!Bolo to neskutočné.Naozaj som tomu nemohla uveriť.
Lady Gaga mala nádhernú show a medzi pesničkami hovorila o veciach vďaka ktorým sa mi tlačili do očí slzy.Od šťastia.
Bol zázrak že som sa tam dostala.Nemala som žiadne peniaze ani nikoho kto by mi zabezpečil dopravu.Nakoniec sa to všetko na dobré obrátilo a to na doslova poslednú chvíľu.Prestávala som veriť že je ešte šanca že sa tam dostanem...
Som tak šťastná!

Veľa.

9. november 2010 at 18:43 | Miwako Melon |  Life of Melon!
"Cieľom života nie je dobývať, ale čestne bojovať. "
Lady GaGa-Second Time Around

Dnes som sa po dlhom čase postavila na váhu.Priala som si...nie...modlila som sa aby som vážila menej ako 50 kíl.Srdce mi prudko bilo.Pre istotu som si dala dole opasok  aby som si potom nemohla nahovárať že bez opasku by som bola ľahšia.Postavila som sa na váhu a...
Vážila som presne 50.Bolo to akoby mi niekto udrel do brucha bola to bolesť a sklamanie zo seba samej.
Veď v poslednej dobe vlastne nič nejem, vydržím každý pocit hladu, na jedlo takmer nemyslím...
Pane Bože prečo nemôžem byť ľahšia?
Prečo nemôžem vážiť menej?
Prečo nemôžem byť PROSTE CHUDÁ?!
Urobila som niečo veľmi zlé že som bola takto potrestaná?Urobila som niečo zlé že si nezaslúžim chudé nohy a aspoň ploché brucho?
Prečo nemôžem byť ako ony?...
Ak by som nebola práve v tej chvíly u najlepšieho kamaráta určite by som sa zviezla na zem a v momente by som sa rozplakala.Snažím sa tak strašne a váha sa stále nemení...

Láska prichádza a odhádza ale najlepšie priateľky nerastú len tak na stromoch.

7. november 2010 at 11:39 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Vlastne sa mi toto "príslovie" alebo ako to nazvať zdá prihlúple.
Lásky samozrejme tiež nerastú len tak na stromoch.
Keby mi niekto pred ôsmymi rokmi povedal že s tými dievčatami ktoré som spoznala v prvej triede a ktoré mi nechceli požičať svoje farebné ceruzky zostanem kamarádkou až do puberty zasmiala by som sa.
Na fotke pod textom som s Toni s ktorou som sa spoznala v prvej triede.Pohádala sa so svojimi dvoma kamarádkami.Oni boli super trojka a ja som medzi nimi nebola zrovna obľúbená.Vlastne som mala pocit že ma vôbec nemajú rady.Potom sa s nimi raz pohádala a vyrozprávala sa mi.
"Ty si vlastne úplne v poriadku nechápem prečo proti tebe stále niečo majú."
Čosi také povedala.
ccc

Hriešne krásny.

5. november 2010 at 17:23 | Miwako Melon |  tokio hotel

ffff

Milujem fotky z tohto fotenia.
Často premýšľam nad tým aký je Bill v skutočnosti.Ako sa cíti, čo si myslí, aký naozaj je.
Možno si my všetky čo ho milujeme myslíme že o ňom vieme bohviečo.Ale som si istá že sa neskutočne mýlime a nevieme o ňom ani polovicu z toho čo si namýšľame.
Môže povedať novinárom tisíc vecí ale na to aby sme vedeli aký je naozaj by sme ho museli spoznať.
Chcela by som vedieť ako sa za tie roky zmenil.
Čo ho trápi a čo teší.
Či sa naozaj cíti tak osamelo alebo je to len moja ilúzia čo vidím v jeho očiach...

Zlé myšlienky.

4. november 2010 at 16:38 | Miwako Melon |  Life of Melon!
Niekedy premýšľam nad tým čo by bolo ak by som sa jednoducho rozhodla svoj život ukončiť.
Nič také do budúcna neplánujem.Len som nad tým premýšľala a keď mi došlo že to v skutočnosti nikdy nezistím mrzelo ma to.
Každopádne by ma zaujímalo či by som niekomu chýbala...
Raz som premýšľala ako asi bude vyzerať môj pohreb.Chcem aby mi tam hrali Der letzte tag a aby boli všetci v bielom ako snehové vločky.A aby sa všetci usmievali ako slniečká.
Ak sa pýtate prečo tak odpovedám:
Prečo nie?

P.S. Prečo mám pri pomyslení na to či by niekto plakal taký pocit úzkosti?
Asi som naozaj precitlivelá alebo...neviem.

Halloween.

3. november 2010 at 21:37 | Miwako Melon |  Life of Melon!
ssss
Takže.
Najprv sa vám chcem ospravedlniť za moju neprítomnosť.Nešiel nám niekoľko dní internet a nemala som sa sem ako dostať.
Medzičasom som bola na Otaku Halloweene.Bolo to celkom fajn.
Celý čas som nemyslela na nič iné ako na blog.
Blog, blog, blog.
Stále som premýšľala čo sem všetko napíšem ale nahromadilo sa toho tak priveľa že to rozdelím do niekoľkých článkov a budem ich pridávať postupne časom.
A to čo mám v nose je zicherka ktorú som si vlastnoručne vyrvala z odznaku.Teda ten odznak som najprv starostlivo rozobrala(no dobre nie až tak starostlivo). To je dôvod tej náplaste na mojom prste trochu zranení sa mi ušetrilo ale predsa som ten boj s odznakom vyhrala!
A podarilo sa mi ho otupiť a teda bezpečne prestrčiť dierkou v nose.
Premýšľala som o tom že veľa ľudí mi hovorilo že až raz bude Halloween tak ani nebudem potrebovať kostým.
Omyl.
Kostým som potrebovala keďže som si pripadala strašne všedná.
Jediné čo mi napadlo bol môj už tisíckrát oblečený korzet, podväzky a požičaná sukňa.
A aj keď sa to mnohým ľuďom zdá tak mi v tom nebola zima ;D.
Teda aspoň na spodok nie.Vrch bol čosi iné.

Nechcem tu márniť čas nudným obkecávaním môjho akože kostýmu chcela som sa len ozvať aby ste si nemysleli že na blog kašlem.
Veď ja vám neskôr všetko porozprávam!

Buenos dias.
Bejby.

(Fajn fajn takto som to zrovna nechcela zakončiť ale tá veta sa mi strašne páči.)

Napísala by som ešte tisíc vecí lenže som na seba ohľadom tohto príliš prísna na to aby som si dovolila písať o veciach ktoré niesú až tak dôležité (a tiež nikoho nezaujímavé veci nebavia.) .
Takže sa s vami lúčim.

(Mimochodom fotka je odfotená našim výnimočným fotografom Jakubom Merczom a ja sa ospravedlňujem že som "odstránila" zdroj...len som chcela aby fotka bola úzkejšia.)